V kvantovej fyzike je stav elektrónu úplne popísaný vlnovou funkciou $\Psi(\vec r)$, čo je komplexná funkcia závislá na polohe elektrónu v priestore $\vec r$.
V atómoch a molekulách sa môžeme obmedziť a povoliť elektrónu sa nachádzať iba na konkrétnych atómoch. Ak je poloha atómu $\vec r_i$, tak je stav elektrónu v molekule popísaný vlnovou funkciou
$$ \Psi = \sum_{i = 1}^{N} c_i \psi_{\vec r_i} \, , $$
kde $N$ je počet atómov a $c_i$ sú koeficienty. Tieto koeficienty sa dajú napísať ako $N$-rozmerný vektor $\Psi = (c_1, c_2, \dots , c_N)$.
Druhá mocnina absolútnej hodnoty koeficientu $\left|c_i\right|^2 = p_i$ má fyzikálny význam pravdepodobnosti výskytu elektrónu v atóme s polohou $\vec r_i$. Preto, ak spočítame pravdepodobnosti cez všetky atómy, tak dostaneme celkovú pravdepodobnosť výskytu elektrónu niekde vo svete, čo je práve 1.
$$ \sum_{i}^{N} \left|c_i\right|^2 = 1 \, . $$
V kvantovej fyzike je fyzikálny systém úplne popísaný maticou energie, ktorá sa volá Hamiltonián $H$. Ak má systém $N$ možných nezávislých stavov ($N$ možných atómov, kde sa elektrón môže nachádzať), tak je Hamiltonián matica s rozmermi $N \times N$.
Každý prvok matice $H_{ij}$ určuje interakčnú energiu medzi stavom atómu s polohou $\vec r_i$ a stavom atómu s polohou $\vec r_j$. Jediné stabilné stavy, v ktorých sa elektrón vo fyzikálnom systéme môže nachádzať, sú vlastné stavy Hamiltoniánu. Sú to riešenia maticovej rovnice
$$ H \Psi_j = E_j \Psi_j \, , $$
kde $\Psi_j = (c_{j,1}, c_{j,2}, \dots , c_{j,N})$ sú vlastné vektory (vlastné stavy), ktorých hodnota energie $E_j$ je vlastná hodnota.
Vlastné stavy majú zopár vlastností:
Matica s rozmermi $N \times N$ má $N$ vlastných stavov (rôzne stavy môžu mať aj rovnakú vlastnú hodnotu).
Vlastné stavy sú na seba kolmé vo význame sumy cez všetky atómy
$$ \sum_{m}^{N} c^\ast_{i,m} c_{j,m} = \begin{cases} 1 & \mathrm{pre} \, i = j \\ 0 & \mathrm{pre} \, i \neq j \end{cases} \, . $$
Ak máme v systéme viac ako jeden elektrón, tak postupujeme podľa výstavbového princípu:
Keď máme elektrónový systém v základnom stave, tak môže absorbovať svetlo. Musia byť však splnené všetky tieto podmienky:
$$ \vec R_{i,j} = \sum_{m}^{N} \vec r_m c^\ast_{i,m} c_{j,m} \, , $$
kde $\vec r_m$ je vektor polohy $m$-tého atómu.
Intenzita prechodu $I$ je daná vzťahom
$$ I = \frac{2}{3} E_\gamma \left|\vec R_{i,j}\right|^2 $$
Organické molekuly, ktoré majú konjugované dvojité väzby (to znamená, že sa strieda dvojitá a jednoduchá väzba medzi uhlíkmi), sa dajú zjednodušene popísať týmto modelom:
$$ H_{i,j} = \begin{cases} \alpha & \mathrm{pre} \, i = j \\ \beta & \text{ak uhlíky } i \text{ a } j \text{ sú susedné} \\ 0 & \text{ostatné prípady.} \end{cases} $$
Na hľadanie vlastných stavov a energií môžete používať výpočtovú techniku. Použite hodnotu $\beta = -2{,}5 \, \mathrm{eV}$. Predpokladajte planárnu geometriu molekúl, rovnaké vzdialenosti susedných uhlíkov $a$, pravidelné $n$-uholníky a pre $\beta$-karotén priamy cik-cak reťazec konjugovaných väzieb s väzbovým uhlom 120°. Model skúma iba systém elektrónov v konjugovaných väzbách.
Nápoveda: Najprv nájdite vlastné stavy, potom základný stav systému, nakoniec povolené prechody.
FX zastrešuje občianske združenie Trojsten.
Trojsten, o.z.
FMFI UK, Mlynská dolina
842 48 Bratislava
Úlohy pre bežných smrteľníkov
Tímová fyzikálna súťaž pre stredoškolákov
Intenzívny fyzikálny zážitok v lete