Z bežnej skúsenosti sme zvyknutí, že pri atmosférickom tlaku vieme dosiahnuť fázovú zmenu skupenstva väčšiny materiálov len vďaka znižovaniu teploty (napr. prechod voda-ľad). Pri premene na tuhé skupenstvo sa usporadúvajú jadrá atómov do kryštalickej štruktúry, valenčné elektróny okolo jadier a voľné elektróny (ak materiál nejaké vlastní) sa takmer voľne hýbu priestorom materiálu. Za určitých podmienok vedia prekvapivo aj voľné elektróny prejsť do lokalizovaného usporiadaného stavu, tzv. .
V tejto FX úlohe budeme študovať z teoretického pohľadu kus kovu, ktorému vieme určitým experimentálnym spôsobom znižovať koncentráciu voľných elektrónov, čím v konečnom dôsledku spustíme fázový prechod elektrónov do Wignerovho kryštálu.
Makroskopický homogénny kus kovu budeme modelovať ako plyn elektrónov s danou koncentráciou $n$ v kocke s rozmermi $L \times L \times L$. Zatiaľ budeme predpokladať, že medzi nimi neexistujú elektrostatické interakcie. Na jadrá atómov a gravitáciu na chvíľu tiež zabudnime, čiže prakticky nám ostal neinteragujúci elektrónový plyn vo vákuu.
Vďaka periodickej okrajovej podmienke vlnovej funkcie sa v kvantovej mechanike dá ukázať, že hybnosť každého elektrónu musí nadobúdať len hodnoty: $$ \vec{p} = \hbar \vec{k} = \frac{2 \pi \hbar}{L} (a, b, c)\text{,} $$ kde čísla $a, b, c$ sú celé čísla. Kvantová mechanika takisto hovorí, že elektrón vlastní spin orientovaný buď nahor $\uparrow$ alebo dole $\downarrow$ a Pauliho vylučovací princíp dodáva, že každý elektrón v plyne sa nachádza v rôznom stave, čiže má svoju výnimočnú kombináciu čísel $a, b, c$ a spinu. Inými slovami, v plyne nenájdeme dva elektróny s rovnakými vektormi hybnosti a zároveň rovnakým spinom!
Energia voľného elektrónu s hybnosťou $\vec{p}$ je $\epsilon_{\vec{p}} = \dfrac{|\vec{p}|^2}{2m}$, pričom elektróny budú v snahe minimalizovať celkovú energiu plynu postupne obsadzovať stavy s najnižšou energiou. V hybnostnom priestore, ktorého osi tvoria hodnoty zložiek vektora $\vec{k}$, sa takto geometricky vytvorí guľa, v ktorej vnútri sa nachádzajú len obsadené stavy a vonku neobsadené. Aký je polomer $R$ takejto gule?
Útvar obsadených stavov v hybnostnom priestore môže v reálnych situáciach nadobúdať rôzne tvary (guľa je špeciálny prípad neinteragujúceho voľného plynu). Fyzikálna terminológia pre takýto útvar je .
Vnútro Fermiho gule je v našom prípade obrovský počet diskrétnych bodov. Keďže koncentrácia elektrónov $n$ zvykne byť vysoké číslo (rádovo $\SI[parse-numbers = false]{10^{15}}{\per\cubic\metre}$), možno sieť bodov považovať za kvázispojitú a v rôznych výpočtoch použiť aproximáciu $$ \Big(\frac{2\pi}{L}\Big)^3\sum_{\vec{k}} = \int \text{d}^3\vec{k}\text{.} $$
S touto pomôckou vypočítajte celkovú energiu Fermiho gule $E_F$.
Vo všeobecnosti si nemôžeme dovoliť zanedbať elektrostatické interakcie, ktorými pôsobí každý elektrón na všetky ostatné. Ak je ich koncentrácia v kove $n$, každému elektrónu vieme priradiť jeho mikroskopický objem $n^{-1}$, ktorý si pre jednoduchosť môžeme predstaviť ako guľu s objemom $\frac{4}{3}\pi r_0^3$. Teda typická vzdialenosť medzi najbližšími elektrónmi je $r_0$. Z rozmerových dôvodov môžeme teda tvrdiť, že typická kinetická energia na jeden elektrón je $$ E_{\mathrm{kin}} = \frac{\hbar^2 k^2}{m} \sim \frac{\hbar^2}{mr_0^2}\text{.} $$
Zhodnoťte, ako vplýva koncentrácia elektrónov na pomer medzi kinetickou a potenciálnou energiou systému. Približne pri akej hodnote $n_0$ nastáva rovnosť?
Zahrňme teraz do teórie aj prítomnosť kladne nabitých jadier. Najjednoduchší pohľad na problematiku je taký, že si kladne nabité jadrá nepredstavíme ako sediace na konkrétnych miestach v priestore, ale že je ich náboj rozmazaný na pozadí a elektróny v takomto pozadí plávajú. Pomocou zložitejšej kvantovej mechaniky sa dá ukázať, že pri dostatočne nízkej koncentrácii $n$ prejde systém interagujúceho elektrónového plynu do kryštalického stavu – Wignerovho kryštálu. Elektróny takto zaujali konkrétnu geometriu a kmitajú okolo svojich rovnovážnych polôh. Takúto uväznenosť si vieme predstaviť tak, že elektrón s nábojom $-e$ kmitá v guli s polomerom $r_0$, ktorá je nabitá kladným nábojom pozadia $+e$.
S akou uhlovou frekvenciou $\omega_0$ kmitá Wignerov elektrón? Keďže elektrón sa nachádza v stabilnom kvantovo-mechanickom stave, energia systému elektrón+guľa je daná ako: $$ E = \frac{3}{2}\hbar \omega_0 - \frac{3e^2}{8\pi\epsilon_0 r_0} + E_g\text{,} $$
kde $ E_g $ je elektrostatická energia kladne nabitej Wignerovej gule.
Dopočítajte energiu elektrostatickej gule $E_g$ a ukážte, že energia systému sa dá v bezrozmerných jednotkách napísať ako: $$ \frac{E}{\epsilon_B} = \frac{\alpha}{r_s} + \frac{\beta}{r_s^{3/2}}\text{,} $$ kde $\epsilon_B$ je Bohrova energia základného stavu vodíka, $r_s$ je rovný pomeru $r_0/a_B$ a $a_B$ je Bohrov polomer základného stavu vodíka. Nájdite číselné hodnoty bezrozmerných konštánt $\alpha, \beta$.
Numericky na počítači nakreslite závislosť bezrozmernej energie $E/\epsilon_B$ od bezrozmernej vzdialenosti $r_s$. Pre aký pomer $r_0/a_B$ nastáva minimum? Akej hodnote koncentrácie elektrónov $n^$ to zodpovedá? Aký je pomer $n^/n_0$?
Záverom dodajme, že uvedený model je veľmi jednoduchý a len v hrubých črtách odráža realitu fázového prechodu elektrónového systému. Lokalizácia elektrónového plynu do kryštalickej geometrie fyzikálne interpretujeme ako prechod z kovového stavu (vedúceho prúd) do izolujúceho (nevedúceho prúd). Podľa najmodernejších numerických simulácii je Wignerov kryštál stabilný len pre $r_s > 106$ a jeho vlastnosti sú predmetom otvoreného výskumu.
FX zastrešuje občianske združenie Trojsten.
Trojsten, o.z.
FMFI UK, Mlynská dolina
842 48 Bratislava
Úlohy pre bežných smrteľníkov
Tímová fyzikálna súťaž pre stredoškolákov
Intenzívny fyzikálny zážitok v lete